Absolvoval štúdium filozofie na Fakulte humanistiky (v súčasnosti Filozofická fakulta) na Trnavskej univerzite v Trnave (2002), kde neskôr ukončil aj doktorandské štúdium (2010) obhajobou dizertačnej práce zameranej na vzťah umenia a populárnej kultúry. Paralelne študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde absolvoval štúdium estetiky (2006), ktoré čiastočne strávil na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

Pedagogické pôsobenie začal ako doktorand na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity na katedre filozofie. V roku 2004 začal pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) najprv na katedre teórie a dejín umenia, kde vyučoval teoretické predmety. Od roku 2006 prešiel do Sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií, ktorú neskôr od roku 2009 do 2011 viedol. Počas pôsobenia na tomto pracovisku sa venoval výskumnej činnosti aj výučbe predmetov, ktoré sa týkali najmä teórie dizajnu, vizuálnej komunikácie, populárnej kultúry, ale aj stratégiám umeleckého vzdelávania. V roku 2011 bol Akademickým senátom VŠVU zvolený za prorektora pre štúdium a túto funkciu zastával štyri roky. Od roku 2019 pôsobí na katedre estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde vyučuje predmety z oblasti dejín estetiky, teórie umenia a populárnej kultúry.

Odborne sa zaoberá najmä problematikou vzťahu (vysokého) umenia a populárnej kultúry, ktorej sa venoval vo viacerých časopiseckých publikáciách. Tejto témy sa dotýka tiež v knihe Aesthetics of Popular culture (2014), ktorú edične pripravil spolu s fínskym estetikom Maxom Ryynänenom, ale taktiež v publikácii Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorá predstaví výber aktuálnych filozofických textov v slovenskom preklade. Zachyteniu povahy a špecifík súčasných umeleckých a popkultúrnych scén sa venuje v knihe napísanej opäťs Maxom Ryynänenom A Philosophy of Cultural Scenes in Art and Popular Culture (2023), ktorú vydalo vydavateľstvo Routledge. Okrem uvedených tém sa zaoberá aj teóriou dizajnu, stratégiami kultúrnej politiky a v neposlednom rade aj povahou umeleckého vzdelávania a výskumu. Ako vedecký redaktor pripravil preklad knihy Jana SvenungssonaUmelec a písanie, ktorá je zameraná na zachytenie špecifík písania umelcov/kýň o vlastnej tvorbe.   

V roku 2015 bol zvolený za prvého riaditeľa Fondu na podporu umenia, pričom túto funkciu vykonával dve funkčné obdobia do júna 2023. Počas svojho pôsobenia v tejto inštitúcii bol členom viacerých pracovných skupín, poradných orgánov a odborných komisií, pričom sa podieľal na pripomienkovaní a príprave viacerých zákonov a nariadení. Okrem desiatok prezentácií a školení pre rôzne štátne aj neštátne subjekty aktívne nadväzoval spoluprácu s viacerými domácimi a zahraničnými organizáciami a inštitúciami, ktoré pôsobia najmä v oblasti umenia a kultúry.

V roku 2017 založil a do roku 2023 aj viedol (spolu s Maxom Ryynänenom) odborný medzinárodný časopis Popular Inquiry: The Journal of the Aesthetics of Kitsch, Camp and Mass Culture. V minulosti bol aktívny aj ako kurátor súčasného umenia a dizajnu, pôsobil v občianskom sektore a stál pri založení Slovenskej asociácie pre estetiku, ktorej je členom. 

Vyštudovala architektúru na FA STU v Bratislave (1993). V rokoch 2003 – 2004 absolvovala post-doktorský výskumný pobyt v Centre pre teoretické štúdiá UK a AV ČR v Prahe.
Prednášala na školách architektúry v Bratislave, Liberci a Prahe. V súčasnosti pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU v Bratislave a ako prorektorka pre umelecký výskum a doktorské štúdium. Venuje sa teórii architektúry, o ktorej publikovala v časopisoch Aspekt, Projekt, Architekt, Stavba a Era.
Vydala antológie a monografie venované teórii a interpretácii architektúry, vrátane knihy Vladimír Dedeček. Stávanie sa architektom (2017) a Vladimír Dedeček. Interpretations of HisArchitecture (2018). Bola kurátorkou a spolukurátorkou viacerých výstav architektúry a umenia vrátane Benátskeho bienále.

Od roku 1992 študovala na Konzervatóriu v Žiline, v klavírnej triede Mgr. Dariny Švárnej. Konzervatórium ukončila v roku 1998 absolventským koncertom v spolupráci s ŠKO v Žiline. V štúdiách pokračovala pod vedením Prof. Zuzany Niederdorfer ArtD. na Fakulte múzických umení AU v Banskej Bystrici. V roku 2009 ukončila doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave v triede prof. Zuzany Niederdorfer,ArtD. Počas štúdií sa aktívne zúčastnila niekoľkých majstrovských interpretačných kurzov — v Brne (doc. J. Skovajsa), Jihlave (prof. K. Seibert, prof. R.Kvapi1), v Piešťanoch (E.lndjic), v Sanoku.
Eva Varhaníková je držiteľkou niekoľkých ocenení z domácich i medzinárodných klavírnych súťaží. V roku 1999 získala na Medzinárodnej súťaži B. Martinů v Prahe Čestné uznanie. V máji 2002 vystúpila v rámci festivalu Anglo — czechoslovak Trust na viacerých koncertoch v Londýne. Na tomto festivale jej bola udelená Cena za interpretáciu F. Liszta a J. Cikkera. V roku 2004 získala 3. miesto na Medzinárodnej súťaži B. Smetanu v Plzni.
Ako členka klavírneho dua sa zúčastnila Medzinárodnej súťaže F. Schuberta v Jeseníku, kde sa spolu s Anetou Majerovou umiestnili na 1. mieste. Vo februári 2008 získala ocenenie Zlatý Parnas udeľované najlepším účastníkom Medzinárodného fóra klaviristov v poľskom Sanoku. Venuje sa aktívnej nepretržitej koncertnej činnosti. Koncertuje na renomovaných pódiách doma aj v zahraničí, účinkovala napr. v: Londýne (Anglicko), Prahe (Česká republika), Klaipede(Litva), Oulu (Fínsko), Florencii (Taliansko), Sanoku a Varšave (Poľsko), Ľvove (Ukrajina), Moskve (Rusko), Ruse (Bulharsko), Reykjaviku (Island), Sapri (Taliansko), Barcelone (Španielsko), Ľubľane (Slovinsko). Spolupracovala s domácimi aj zahraničnými symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia Bratislava, ŠKO Žilina, Komorný orchester České Budějovice, Symfonický orchester Akadémie muzickej v Ľvove, Filharmónia v Ruse, Orchester štátnej opery v Banskej Bystrici, Orchester Camerata Novisoliensis Banská Bystrica, Slovenský komorný orchester Bratislava).
Ako komorná hráčka pôsobila so špičkovými slovenskými interpretmi – v klavírnom duu so Zuzanou Niederdorfer, v klavírnom kvintete s Daliborom Karvayom, Jozefom Podhoranským, Zuzanou Bouřovou, Jánom Krígovským, v klavírnom triu s Jozefom Podhoranským a Zuzanou Bouřovou. Pravidelne koncertuje ako komorná spoluhráčka so spevákom Ivanom Zvaríkom, akordeonistom Michalom Červienkom a gitaristom Adamom Marcom. Je členkou komorného súboru Invention Quartet, ktoré dlhodobo úspešne koncertuje na domácich a zahraničných pódiách.
V roku 2020 založila komorný súbor Slovak Nuevo Quintet, ktorý už má za sebou niekoľko domácich aj zahraničných vystúpení. V rámci medzinárodnej spolupráce v oblasti komornej hudby účinkovala s Čajkovského kvartetom z Moskvy. Eva Varhaníková aktívne propaguje v rámci svojich koncertných vystúpení pôvodnú slovenskú tvorbu pre klavír, nahrala profilové CD z diel slovenských skladateľov a má za sebou množstvo domácich aj zahraničných premiér pôvodných slovenských diel.
Ako pedagóg klavírnej hry viedla majstrovské kurzy v rámci medzinárodného festivalu v Moskve, v Sanoku, vo Varšave, tiež na popredných hudobných umeleckých vysokých školách v Litve, Maďarsku, Taliansku, na Islande. Je aktívnou organizátorkou mnohých umeleckých podujatí – spoluorganizuje medzinárodný festival klavírneho umenia Forum per tasti, medzinárodnú klavírnu súťaž Forum per tasti a národnú súťaž Musica slovacca. Je samostatnou autorkou niekoľkých projektov zameraných na rozvoj slovenského umeleckého diania a medzinárodnej spolupráce .
V súčasnosti pôsobí ako docentka klavírnej hry na Katedre klávesových nástrojov FMU AU v Banskej Bystrici, súčasne zastáva funkciu prorektorky pre vedu a umenie Akadémie umení v Banskej Bystrici.